Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
VrábleHľadať
 
 

Praveké mesto pri Vrábľoch

Praveké "mesto" pri Vrábľoch (1. časť)

Keď sa pozornosť moderných archeológov sústredila na malé mestečko neďaleko Nitry, nikto z nich ešte netušil, že pôjde o objav epochálneho významu.

 

ilustračný obrázok Predtým, než vám prednesieme výsledky najnovšieho vedeckého výskumu, spomenieme práce bádateľov, ktoré významnou mierou prispeli k poznaniu tejto mimoriadnej lokality. Archeologická lokalita sa nachádza južne od mesta Vráble a leží na úrodných poliach s miestnym označením Fidvár. Ide o skomoleninu maďarského slova Földvár, ktoré znamená zemný hrad, bývalú protitureckú drevozemnú pevnosť zo 17. storočia, ktorej lokalizácia dodnes nie je spoľahlivo vyriešená.

 

Prvé informácie o tomto nálezisku boli odbornej verejnosti známe už v druhej polovici 19. storočia a súviseli s VIII. medzinárodným archeologickým a antropologickým kongresom, ktorý sa konal v Budapešti v roku 1876. V nasledujúcom období sa vďaka tomuto kongresu, ako aj blížiacim sa tzv. miléniovým oslavám v roku 1896, zintenzívnilo zbieranie archeologických a historických pamiatok na území celej Tekovskej župy. Členovia Maďarskej historickej spoločnosti pôsobiacich v tejto župe sa aktivizovali a vytvorili mapu pravekých archeologických lokalít (aj s vyobrazením Vrábeľ) z územia Tekovskej župy, ktorá vyvolala veľkú pozornosť odborníkov.

 

O archeológiu a históriu vrábeľského regiónu sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia intenzívne zaujímal miestny poštmajster Jozef Nécsey. Väčšinu nálezov z jeho rozsiahlej archeologickej zbierky tvorili práve artefakty z polohy Fidvár. Je zaujímavé, že v roku 1927 podaroval svoju zbierku mestu Levice a tá sa stala základom zbierkového fondu Tekovského múzea.ilustračný obrázok

V 30. rokoch 20. storočia tu prvé odborné práce uskutočnil Štefan Janšák, archeológ-amatér, ktorý sa vypracoval na významnú osobnosť slovenskej archeológie a patrí k jej zakladateľom. Vyhotovil detailný topografický opis lokality a kartograficky ju zameral. Taktiež opísal systém opevnenia (fortifikácie) sídliska tvorený priekopami. Všimol si neobvyklú koncentráciu nálezov na povrchu oráčiny. Podľa jeho slov „...zlomky (črepov) ležia doslovne jeden vedľa druhého tak, že prekážajú i pri obrábaní poľa“ (Janšák 1931, 53 – 56).

Prvý archeologický výskum na Fidvári však uskutočnil až Anton Točík v roku 1967. Zisťovacia sonda, situovaná na severnom okraji náleziska, bola dlhá 50 m a široká 2 m. Za pomerne krátky čas trvania výskumu sa mu podarilo získať pozoruhodné výsledky. Hrúbka sídliskových vrstiev v centrálnej časti opevnenej osady dosahovala miestami takmer 300 cm (osada má mnohovrstvový, tzv. tellový charakter).

 

Prvé osídlenie

Najstaršie nálezy patria do obdobia tzv. lengyelskej a bádenskej kultúry (staršia a stredná fáza neskorej doby kamennej, cca 4000 – 3000 pred n. l.), ale súvislú kultúrnu vrstvu tvorilo až osídlenie kultúry Kosihy-Čaka/Makó zo záveru neskorej doby kamennej (cca 2700 – 2300 pred n. l.). Na ňu nasadali už vrstvy vyspelých kultúr zo staršej doby bronzovej (cca 2100 – 1450 pred n. l.), a to hatvanská (najzápadnejšia lokalita v celej oblasti rozšírenia), únětická (najvýchodnejšia lokalita v celej oblasti rozšírenia) a maďarovská kultúra. Archeologický materiál dokladá kontakty s bližšími i vzdialenejšími oblasťami. Najmladšie artefakty pochádzali z obdobia mladšej doby železnej (cca 2. storočie pred n. l.), z doby rímskej (2. – 3. storočie n. l.), z doby sťahovania národov (5. – 6. storočie n. l.) a zo stredoveku (11. a 12. storočie). Zistená stratigrafia (tzn. sled sídliskových vrstiev nad sebou) bola Antonom Točíkom porovnávaná s najvýznamnejšími opevnenými osadami zo staršej doby bronzovej na juhozápadnom Slovensku.ilustračný obrázok

Osobitne významné boli poznatky týkajúce sa fortifikácie. Najstaršiu priekopu Točík datoval do hatvansko-únětického horizontu. Najmladšia priekopa vznikla v období maďarovskej kultúry a je stále viditeľná v teréne. Mala impozantné rozmery. Pôvodná šírka sa odhaduje na 20 m, hĺbku mala minimálne 7 m. Z vnútornej strany lemoval priekopu val s drevozemnou konštrukciou, široký takmer 7 m.

Záujem súčasných archeológov vyvolali fotografie vyhotovené Ivanom Kuzmom počas leteckého prieskumu v roku 2000. Vďaka pozitívnym porastovým príznakom bola identifikovaná vonkajšia, dovtedy neznáma (a v poradí už tretia) priekopa, ktorá je súčasťou fortifikácie osady.

Slovensko-nemecký projekt (2007 až súčasnosť)

Všetky uvedené výsledky sa stali impulzom pre vypracovanie slovensko-nemeckého projektu, ktorý doteraz v slovenskej archeológii nemá obdobu. Zo slovenskej strany ho zastrešuje Jozef Bátora z Archeologického ústavu SAV v Nitre a z Katedry archeológie FF UK v Bratislave a z nemeckej strany Knut Rassmann z Rímsko-germánskej komisie pri Nemeckom archeologickom ústave vo Frankfurte nad Mohanom (Römisch-Germanische Komission des Deutschen Archäologischen Institut). Cieľom tohto projektu je komplexne postihnúť vznik, vývoj a zánik opevnenej osady zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch.ilustračný obrázok

Keďže v súčasnosti už nestačí iba jednoduché „vykopanie“ nálezových situácií a spracovanie artefaktov, do samotného procesu bádania sú zahrnutí odborníci z rôznych prírodovedných odborov, či už zoológovia, antropológovia, geológovia, palynológovia, archeobotanici a montánni archeológovia. Výsledkom tohto úsilia by malo byť poznanie zdravotného stavu populácie v staršej dobe bronzovej, druhu a spôsobu získavania obživy obyvateľstva, a tiež miera vplyvu činnosti človeka na životné prostredie a spôsob zabezpečovania nerastných surovín (napr. medi, cínu, zlata, stavebného materiálu) pre potreby každodenného života.

ilustračný obrázok


Okrem odborníkov sú do procesu výskumu aktívne zapájaní aj študenti archeológie zo slovenských aj zo zahraničných univerzít (Česká republika, Nemecko, Bulharsko), ktorí takto majú výnimočnú príležitosť vyskúšať si najmodernejšie prístroje a metódy terénneho výskumu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pred „výkopom“ilustračný obrázok

Predtým, než sa samotný archeologický výskum vôbec začal, bolo nutné uskutočniť prípravné práce, aby sa spoznal stav zachovania a charakter lokality. Areál opevnenej osady, ale aj priestor mimo fortifikácie bol v roku 2007 rozmeraný na sektory (v centrálnej časti s veľkosťou 5 x 5 m, mimo areálu s veľkosťou 20 x 20 m), v ktorých sa realizoval podrobný povrchový prieskum. Vyzbierali sa takmer dve tony archeologického materiálu rôzneho druhu, predovšetkým keramika, zvieracie kosti, kamenné podložky, drvidlá a ďalšie. Keď sme zmapovali koncentráciu artefaktov nájdených na povrchu, bolo možné určiť priestorovú štruktúru sídliskového areálu. Zistilo sa, že najväčšia hustota nálezov sa sústreďovala v centrálnej časti opevnenej osady (odborne nazývanej akropola). Smerom od akropoly koncentrácia nálezov klesala a zhlukovala sa do rôzne veľkých skupín.

 

 

ilustračný obrázokZároveň s povrchovým prieskumom sa realizovalo aj geomagnetické meranie ručným prístrojom. Táto metóda meria lokálne anomálie magnetického poľa zeme. Zjednodušene povedané, podobne ako s röntgenom je možné presvietiť a pozrieť sa pod zem a rozlíšiť, ktoré anomálie sú výsledkom ľudskej činnosti a ktoré sú výtvorom prírody.

Výsledky tohto merania boli prekvapujúce. Zrazu boli viditeľné obdĺžnikové štruktúry (obydlia), radené pravidelne vedľa seba. Objavili sa zoskupenia zásobných jám na obilie v rôznych častiach sídliskového areálu. Bol zachytený priebeh všetkých troch priekop, známych aj z leteckej snímky z roku 2000. Dokonca bolo vidieť aj sondy zo starých výskumov. Všetko sme mali ako na dlani.

Výsledný obraz nemá doteraz v strednej Európe paralelu. S podobne usporiadanou architektúrou a štruktúrou osídlenia sa stretávame iba v stredomorskej (napr. Mykény, Trója) a v zauralskej oblasti (Sintašta, Arkaim). Začali sme uvažovať, ako je možné vysvetliť prítomnosť  takéhoto sídelného modelu práve u nás, vo Vrábľoch? Bol možný priamy kontakt s tak vzdialenými kultúrnymi oblasťami? Tieto otázky podnietili ešte intenzívnejšie terénne aktivity.

 

ilustračný obrázokRučný geomagnetický prístroj bol v rokoch 2008 – 2012 nahradený dokonalejšou technikou. Išlo o zariadenie zložené z ôsmich (neskôr až z dvanástich) navzájom poprepájaných geomagnetických senzorov. Tieto boli pripevnené na nevodivú konštrukciu, ktorá bola ťahaná konštantnou rýchlosťou za automobilom. O presnú lokalizáciu meraní v priestore sa postarala zabudovaná GPS stanica. Takáto technika sa bežne používa vo vojnou postihnutých oblastiach na vyhľadávanie nevybuchnutej munície. Jej použitie výrazne urýchlilo našu prácu. Do dnešného dňa je zmeraných viac než 140 ha súvislej plochy a Vráble sa tak radia k jedným z najrozsiahlejšie geofyzikálne prospektovaných lokalít v Európe.


Nové prekvapenia

Už sme si mysleli, že nás lokalita nemôže ničím prekvapiť. No mýlili sme sa. Po čase sa nám naskytol neuveriteľný pohľad. Ukázalo sa, že nejde iba o jednoduchý sídliskový areál, ale o rozsiahly sídliskový komplex. Geofyzikálne meranie odhalilo viacero komponentov z praveku a z včasnej doby dejinnej.

ilustračný obrázokNajstaršie osídlenie reprezentuje osada ohradená priekopou a palisádou z mladšej doby kamennej (želiezovská skupina kultúry s lineárnou keramikou, cca 5000 pred n. l.). Ide o prvú osadu tohto typu na území Slovenska. Okrem ohradenej osady sa v jej blízkosti nachádzali minimálne dve otvorené sídliská. Spolu bolo identifikovaných 315 dlhých domov. Ak vezmeme do úvahy rozsah (cca 41 ha) a hustotu osídlenia, je to jedno z najväčších sídlisk kultúry s lineárnou keramikou, aké bolo doteraz objavené.

Intenzita osídlenia kulminovala v staršej dobe bronzovej (cca 2100 – 1450 pred n. l.), keď bola osada postupne obkolesená tromi priekopami. V areáli opevnenej osady, ale aj mimo neho bolo objavených takmer 150 pôdorysov obydlí, ktoré boli plánovite usporiadané do radov. O koncentráciách zásobných jám na obilie sme sa už zmienili. Veľmi dôležitá je existencia rozsiahleho pohrebiska, ktoré umožňuje predpoklad, že na Fidvári žil v tej dobe pomerne veľký počet obyvateľov.

Po určitom hiáte osídlenie opätovne nadobudlo na význame v druhej polovici 2. storočia n. l., keď tu boli vybudované dva krátkodobé vojenské tábory svedčiace o postupe rímskych vojsk hlboko do územia Kvádov v priebehu markomanských vojen. Výskyt dvoch táborov v jednom priestore svedčí o viacnásobnom využití strategicky výhodného miesta počas početných vojenských operácií proti barbarom. Rozdielne veľkosti táborov dokladajú, že v priebehu markomanských vojen na kvádskom území popri menších oddieloch operovali aj veľké rímske vojenské zoskupenia.

ilustračný obrázokCelková rozloha opevneného sídliska je približne 3,5 ha a jeho hospodárskeho zázemia asi 15 ha. Obe ležia na aktívne obrábanom poli a v súčasnosti ich nie je možné preskúmať veľkoplošným archeologickým výskumom. Preto boli na viacerých miestach sídliskového areálu na základe geofyzikálnych meraní vytipované miesta s najvyšším archeologickým potenciálom.

V druhej časti  príspevku o Fidvári predstavíme najvýznamnejšie výsledky archeologického výskumu opevnenej osady zo staršej doby bronzovej a zamyslíme sa nad celkovým významom tejto mimoriadnej lokality.

 

 

 

Použitá literatúra

Bátora, J./Eitel, B./Falkenstein, F./Rassmann, K.: Fidvár bei Vráble – Eine befestigte Zentralsiedlung der Frühbronzezeit in der Slowakei. In: Defensive structures from Central Europe to the Aegean in the 3rd and 2nd millenium BC. Poznań – Bonn 2008, 97 – 107.

Bátora, J./Eitel, B./Hecht, S./Koch, A./Rassmann, K./Schukraft, G./Winkelmann, K.: Fidvár bei Vráble (Kr. Nitra, Südwestslowakei). Untersuchungen auf einem äneolithisch-frühbronzezeitlichen Siedlungshügel. Germania 87, 2009, 1 – 21.

Bátora, J./Hüssen, C.-M./Ölvecky, R./Rajtár, J./Rassmann, K./Tóth, P./Winkelmann, K.: Výsledky archeologického výskumu a prieskumu vo Vrábľoch. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2010, v tlači.

Bátora, J./Behrens, A./Gresky, J./Ivanova, M./Rassmann, K./Tóth, P./Winkelmann, K.: The rise and decline of the Early Bronze Age settlement Fidvár near Vráble, Slovakia. In Collapse or continuity? Environment and development of Bronze Age human landscapes. Bonn 2012, 111 – 129.

Bátora, J./Modarressi-Tehrani, D./Rassmann, K./Tóth, P.: Výsledky ďalšej etapy archeologického výskumu vo Vrábľoch. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2011, v tlači.

Bátora, J./Rassmann, K./Tóth, P.: Výskum opevnenej osady zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch v roku 2012. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2012, v tlači.

Falkenstein, F./Bátora, J./Eitel, B./Rassmann, K.: Fidvár bei Vráble – Archäologische Prospektionen auf einer befestigten Zentralsiedlung der Frühbronzezeit in der Slowakei. Mitteilungen der Berliner Gesellschaft für Anthropologie, Ethnologie und Urgeschichte 29, 2008, 39 – 49.

Kuzma, I./Blažová, E./Bartík, M./Rajtár, J.: Letecká prospekcia na Slovensku. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2000, 2001, 112 – 138.

Lichardus, J./Vladár, J.: Karpatenbecken – Sintašta – Mykene. Ein Beitrag zur Definition der Bronzezeit als historischer Epoche. Slovenská archeológia 44, 1996, 25 – 89.

Janšák, Š.: Staré osídlenie Slovenska. In: Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti 25, 1931, 7 – 64.

Točík, A.: Opevnené sídlisko zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch. Slovenská archeológia 34, 1986, 463 – 476.

 

 

Obrazová príloha: J. Bátora, P. Tóth, Archeologický ústav SAV v Nitre, Römisch-Germanische Komission des Deutschen Archäologischen Institut

 

Zdroj: http://www.historyweb.sk


 

Praveké "mesto" pri Vrábľoch (2. časť)

 

Ako žili ľudia z doby bronzovej

V druhej časti článku o lokalite vo Vrábľoch nadviažeme na predchádzajúcu, v ktorej sme spomenuli prieskumné aktivity na Fidvári a výstupy z nich. Teraz predstavíme najdôležitejšie výsledky archeologického výskumu na opevnenej osade zo staršej doby bronzovej v kultúrno-historickom kontexte.

ilustračný obrázokV areáli opevnenej osady sme sa sústredili prevažne na odkryv obydlí. Zistili sme, že domy mali štandardizované rozmery. Ich dĺžka sa pohybovala v rozmedzí 10 – 15 m a šírka v rozpätí 6 – 8 m. Medzi domami sa nachádzala ulička široká približne 1 m. Je zaujímavé, že bola vyplnená prevažne kuchynským odpadom (rozbitými nádobami, zvieracími kosťami), nefunkčnými pracovnými nástrojmi a drobným lomovým kameňom. Zdá sa teda, že domáci odpad nebol sústredený na nejakom centrálnom mieste (smetisku), ale bol jednoducho vyhodený a zhromaždený v priestore medzi domami. Zápach rozkladajúceho sa odpadu musel byť v letných mesiacoch neznesiteľný...

V strede obydlí sa nachádzalo ohnisko (alebo pec), s dokladmi jeho viacnásobného obnovovania. Zachovali sa aj stopy viacerých dlážok nad sebou v podobe žltohnedých horizontálnych pásov udupanej hliny. Poukazuje to na existenciu viacerých prestavieb domu na tom istom mieste. Na základe typického keramického materiálu môžeme skúmané obydlia datovať do obdobia únětickej kultúry.

ilustračný obrázokDo únětickej kultúry zaraďujeme aj zvyšky domu nachádzajúceho sa v inej časti opevnenej osady. Jeho nálezová situácia je jedinečná v stredoeurópskej oblasti. Vďaka tomu, že dom zanikol požiarom, sme boli schopní pozorovať detaily, ktoré sú obvyklé prevažne iba v močaristých oblastiach severozápadnej Európy. Pri postupnej preparácii deštrukčných vrstiev zhoreniska sme odkryli pomerne veľa zuhoľnatených kusov dreva. Išlo hlavne o architektonické články (brvná a dosky), ktoré poukazujú na to, že pri požiari deštruovala väčšina obvodových stien (vrátane strechy a povaly) dovnútra domu. Dokonca sme objavili aj stopy po zrútených regáloch, ktoré sa nachádzali pri stenách domu. Unikátom sú zachované zvyšky zuhoľnatených prútených košov, ktoré boli zrejme pôvodne uložené na povale domu a  naplnené obilím.

ilustračný obrázokOkrem dreva boli pri konštrukcii domu využité aj lomové kamene. Ich petrografická  analýza ukázala, že všetky pochádzajú zo Štiavnických vrchov. Preto môžeme oprávnene predpokladať, že skupiny prospektorov (vyhľadávačov určitých druhov surovín), pozostávajúcich z obyvateľov opevnenej osady vo Vrábľoch a z jej bezprostredného zázemia, privážali tento stavebný materiál pri spiatočných cestách z výprav do stredoslovenských rudných oblastí. Množstvo a veľkosť lomových kameňov nabáda k myšlienke, že pri ich transporte využívali vozy ťahané zvieracím (najskôr konským) záprahom.

Všetky preskúmané domy únětickej kultúry boli porušené zásobnicovými jamami nasledujúcej maďarovskej kultúry. V jednej z jám sa nachádzal keramický súbor až šestnástich nádob, obrátených prevažne hore dnom. Nálezová situácia poukazuje na jednorazový rituálny akt (hostinu), po ktorom boli všetky výrobky z keramiky úmyselne poškodené a uložené na dno jamy.

 

ilustračný obrázokNa dne inej jamy maďarovskej kultúry sa nachádzala pravdepodobne ženská lebka, ktorá bola uložená v hrncovitej nádobe. Opäť môžeme uvažovať o doklade určitého rituálu, počas ktorého zohrávala významnú úlohu práve ľudská lebka.

 

 

 

 

 

 

Záchrana lokality

Okrem týchto pozoruhodných výsledkov nás čakalo aj nepríjemné poznanie. Keď sme porovnali súčasnú hrúbku kultúrnych súvrství s hrúbkou zistenou počas výskumu Antona Točíka v roku 1967, zistili sme veľmi znepokojujúcu skutočnosť. Kým ním pozorovaná hrúbka kultúrnych vrstiev dosahovala takmer 300 cm, nami potvrdená súčasná mocnosť dosahovala len 50 – 100 cm.

Za 45 rokov intenzívnej poľnohospodárskej ilustračný obrázokčinnosti (a erózie s ňou spojenej) sa zničilo viac než 2 m hrubé súvrstvie! Podstatná časť poznatkov o živote našich predkov je tak nenávratne zničená (najviac utrpeli najmladšie súvrstvia patriace maďarovskej kultúre; staršie vrstvy patriace hatvanskej a únětickej kultúre zostali doteraz nedotknuté). Tento fakt do značnej miery mení doterajší charakter výskumu. Zo systematického výskumu pre vedecké a dokumentačné účely sa chtiac-nechtiac stáva výskum záchranný.

Terénne práce, ale menšieho rozsahu, sa uskutočnili aj v hospodárskom zázemí opevnenej osady. Boli tu odkryté prevažne zásobnicové jamy patriace kultúre Kosihy-Čaka/Makó zo sklonku doby kamennej a kultúre únětickej a maďarovskej zo staršej doby bronzovej. Jamy prevažne tvaru zrezaného kužeľa mali hĺbku takmer 2 m a slúžili na skladovanie potravy (niečo na spôsob pravekých chladničiek). Keď sa ich funkcia skončila, boli naplnené bežným sídliskovým odpadom (napr. zvieracie kosti, rozbité nádoby, popol a iné).

 

Vykrádanie hrobov

 

ilustračný obrázokPozornosť sme sústredili aj na priľahlé pohrebisko. Preskúmali sme niekoľko hrobov, ktoré možno chronologicky zaradiť do únětickej kultúry. Všetky doteraz odkryté hroby boli porušené šachtami pravekýchvykrádačov“ („vykrádanie“ sa odborne nazýva sekundárne otváranie hrobov). Šachty boli smerované do tých častí hrobu, kde bolo možné pri pochovanom jedincovi s najväčšou pravdepodobnosťou získať predmety s vysokou hodnotou (kovové šperky a zbrane). Keďže ľudské pozostatky boli pri tomto akte rozhádzané, muselo sa odohrávať v čase, keď mäkké časti tela už zotleli. Spravidla šlo o obdobie 7 – 10 rokov po uložení nebožtíka na posledný odpočinok. Tento jav bol bežne rozšírený v celej strednej Európe. Dôvody jeho praktizovania nám zatiaľ nie sú úplne známe. Bežne sa uvažuje o tom, že cenné predmety boli odoberané za účelom osobného obohatenia. Druhou možnosťou je, že išlo o rituál, ktorého cieľom bolo získať relikvie patriace predkom. Na základe mimoriadne vysokej hustoty hrobov na pohrebisku (ako aj veľkého počtu domov) predpokladáme, že počet obyvateľov osady v staršej dobe bronzovej sa v istom období mohol pohybovať až okolo 1000.


Podobné Stredomoriu

V čom teda spočíva význam opevnenej osady zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch? Lokalita sa nachádza v oblasti, kde sa miešajú vplyvy z troch svetových strán: zo západu, z oblasti únětickej kultúry; z juhu, z prostredia kultúr s inkrustovanou keramikou (na výzdobu keramiky sa používala biela pasta); a z východu, z domovskej oblasti hatvanskej a neskôr otomanskej kultúry. Všetky tieto kultúrne prúdenia a impulzy sa postupne podieľali na formovaní vrábeľského Fidváru.

ilustračný obrázokDruhým dôležitým faktorom bola blízkosť zdrojov rúd farebných kovov (meď, zlato, striebro, cín a ďalšie), ktoré boli situované v neďalekých sopečných pohoriach na strednom Slovensku. Osada vo Vrábľoch, ležiaca na križovatke obchodných ciest, sa tak mohla zúčastňovať na distribúcii nielen týchto nerastných surovín, ale aj hotových metalurgických výrobkov. S tým úzko súvisela aj koncentrácia moci a majetku tamojšej najvyššej spoločenskej vrstvy, čo umožnilo vznik centrálneho sídliska „mestského“ charakteru.

Ďalším dokladom riadenia sídliska „mestskéhocharakteru miestnou elitou je existencia batérie zásobnicových jám (niekoľko desiatok), sústredených na jednom mieste na pomerne malom priestore. Poukazuje to na odlišný spôsob hospodárenia so zásobami potravy, než bolo bežné v staršej dobe bronzovej v iných osadách v regióne juhozápadného Slovenska. Tam obvykle ku každému domu priliehala jedna alebo viac zásobnicových jám, čo naznačuje, že každá rodina hospodárila so svojimi zásobami sama. Vo Vrábľoch teda členovia miestnej spoločenskej elity centrálne riadili hospodárenie a rozhodovali aj o distribúcii spoločných zásob potravy.

ilustračný obrázokRadiálne usporiadanie obydlí vo viacerých radoch pozdĺž kruhového opevnenia, aké bolo zistené vo Vrábľoch, má veľmi blízke analógie tak vo východnom Stredomorí, ako aj v eurázijskej oblasti (Sintašta, Arkaim). Dôležité je, že kruhová zástavba pochádza z obdobia klasickej fázy únětickej kultúry, ktorá chronologicky zodpovedá kruhovým zástavbám známym z oblasti kultúry Sintašta v zauralskej oblasti Ruska a v severnom Kazachstane. Ide o obdobie 2000 – 1750 rokov pred n. l., ktoré z časového hľadiska predchádza mykénsku kultúru vo východnom Stredomorí. Opevnené sídliská boli v severokarpatskom priestore doteraz spájané prevažne s kultúrami záveru staršej doby bronzovej (napr. maďarovská a otomanská kultúra), ktoré sú súčasné s mykénskou kultúrou. A tak možno konštatovať, že výskum opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch-Fidvári od základu mení naše doterajšie poznatky o smerovaní kultúrnych vplyvov a kontaktov medzi regiónom strednej Európy a vzdialenejšími kultúrnymi oblasťami.

 

 

 

Použitá literatúra

Bátora, J./Eitel, B./Falkenstein, F./Rassmann, K.: Fidvár bei Vráble – Eine befestigte Zentralsiedlung der Frühbronzezeit in der Slowakei. In: Defensive structures from Central Europe to the Aegean in the 3rd and 2nd millenium BC. Poznań – Bonn 2008, 97 – 107.

Bátora, J./Eitel, B./Hecht, S./Koch, A./Rassmann, K./Schukraft, G./Winkelmann, K.: Fidvár bei Vráble (Kr. Nitra, Südwestslowakei). Untersuchungen auf einem äneolithisch-frühbronzezeitlichen Siedlungshügel. Germania 87, 2009, 1 – 21.

Bátora, J./Hüssen, C.-M./Ölvecky, R./Rajtár, J./Rassmann, K./Tóth, P./Winkelmann, K.: Výsledky archeologického výskumu a prieskumu vo Vrábľoch. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2010, v tlači.

Bátora, J./Behrens, A./Gresky, J./Ivanova, M./Rassmann, K./Tóth, P./Winkelmann, K.: The rise and decline of the Early Bronze Age settlement Fidvár near Vráble, Slovakia. In Collapse or continuity? Environment and development of Bronze Age human landscapes. Bonn 2012, 111 – 129.

Bátora, J./Modarressi-Tehrani, D./Rassmann, K./Tóth, P.: Výsledky ďalšej etapy archeologického výskumu vo Vrábľoch. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2011, v tlači.

Bátora, J./Rassmann, K./Tóth, P.: Výskum opevnenej osady zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch v roku 2012. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2012, v tlači.

Falkenstein, F./Bátora, J./Eitel, B./Rassmann, K.: Fidvár bei Vráble – Archäologische Prospektionen auf einer befestigten Zentralsiedlung der Frühbronzezeit in der Slowakei. Mitteilungen der Berliner Gesellschaft für Anthropologie, Ethnologie und Urgeschichte 29, 2008, 39 – 49.

Kuzma, I./Blažová, E./Bartík, M./Rajtár, J.: Letecká prospekcia na Slovensku. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2000, 2001, 112 – 138.

Lichardus, J./Vladár, J.: Karpatenbecken – Sintašta – Mykene. Ein Beitrag zur Definition der Bronzezeit als historischer Epoche. Slovenská archeológia 44, 1996, 25 – 89.

Janšák, Š.: Staré osídlenie Slovenska. In: Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti 25, 1931, 7 – 64.

Točík, A.: Opevnené sídlisko zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch. Slovenská archeológia 34, 1986, 463 – 476.

Obrazová príloha: J. Bátora, P. Tóth, Mariya Ivanova, Archeologický ústav SAV v Nitre, Römisch-Germanische Komission des Deutschen Archäologischen Institut

 

Zdroj: http://www.historyweb.sk

 


 

Archeológovia

ilustračný obrázok
 

prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc.,

archeológ, vedúci vedecký pracovník Archeologického ústavu SAV v Nitre, vedúci Katedry archeológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave, riadny člen Učenej spoločnosti SAV a člen korešpondent Nemeckého archeologického ústavu v Berlíne. Je špecialistom na výskum obdobia eneolitu a doby bronzovej v strednej a východnej Európe vrátane Kaukazu a eurázijskej oblasti. Osobitne sa zaujíma o počiatky metalurgie farebných kovov, pohrebného rítu, spoločenskej stratifikácie, štruktúry osídlenia a otázky interkultúrnych a interregionálnych kontaktov. Popri teoretickej vedeckej práci sa venuje i terénnemu archeologickému výskumu na Slovensku (Komjatice, Nevidzany, Hoste, Mochovce, Jelšovce, Mýtna Nová Ves, Rybník, Santovka, Vráble atď.) i v zahraničí. Zúčastnil sa viacerých medzinárodných expedícií (Francúzsko, Grécko). Popri vedeckej práci je činný i ako vysokoškolský pedagóg. Prednáša na domácich (FF UK Bratislava) i zahraničných univerzitách (Berlín, Bochum, Brno, Viedeň). Ako štipendista Nadácie Alexandra von Humboldta pôsobil v rokoch 1990 – 1992 v Institut für Prähistorische Archäologie na Freie Universität v Berlíne.

 

ilustračný obrázok

Mgr. Peter Tóth,

archeológ, interný doktorand Archeologického ústavu SAV v Nitre a FF UK v Bratislave. Zaoberá sa výskumom mladšej a neskorej doby kamennej a staršej doby bronzovej v strednej a juhovýchodnej Európe. K jeho špecializácii patrí environmentálna archeológia (vzťah človeka k prírodnému prostrediu, štruktúra osídlenia, archeologické predikčné modelovanie) a aplikácia geografických informačných systémov do procesu terénneho a teoretického výskumu. Okrem teoretickej vedeckej práce sa zaoberá aj terénnym archeologickým výskumom na Slovensku (napr. Rybník, Santovka, Vráble pod vedením prof. PhDr. Jozefa Bátoru, DrSc.) a v zahraničí (Maďarsko, Sýria). Popri vedeckej práci sa venuje aj pedagogickej činnosti. Prednáša na domácich univerzitách (FF UK v Bratislave, FF UKF v Nitre) a pod vedením prof. PhDr. Jozefa Bátoru, DrSc., dohliada na terénnu prax študentov archeológie FF UK v Bratislave.

 

Zdroj: http://www.historyweb.sk


 

dnes je: 17.7.2019

meniny má: Bohuslav

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka