Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
VrábleHľadať
 
 

Fidvár - Zemný hrad pri Vrábľoch

Vrábeľský Fidvár väčší ako grécke Mykény

 

ilustračný obrázok

 

Na čele Mykénskej spoločnosti stál panovník, ktorý si za vyslancov vy­beral ľudí z aristokratických vrstiev. Býval v sídle, obkolesenom hradba­mi, priekopami, radom domov, ktoré obývali remeselníci i otroci. Nástro­je a zbrane sa vyrábali z bronzu. Ľudia sa živili mäsom, zeleninou, pili pivo a víno. Vojaci statočne bo­jovali proti Tróji. Tak nejako vyzeral život v Mykénach v roku 1 600 až 1200 rokov pred Kristom. Historici toto obdobie volajú Mykénske obdobie.

Archeológovia ale našli aglom­eráciu väčšieho rozsahu, než boli slávne Mykény. Stalo sa to v rokoch 2007 až 2009 vo Vrábľoch.„Toto sídlisko v lokalite Vráble - Fidvár pochádzajúce zo staršej doby bronzovej, z obdobia 2000 až 1500 rokov pred Kristom, malo intenzív­ne kultúrne kontakty s oblasťou vý­chodného Stredomoria (kde ležia aj Mykény alebo Trója),“vysvetľu­je profesor Jozef Bátora, ktorý od začiatku vedie výskum v našom meste. „Sídlisko vo Vrábľoch malo okrem hlavnej akropoly, ktorá bola opevnená (s rozlohou cca 1,2 ha), aj podstatne väčšiu neopevnenú časť. Táto bola podľa výsledkov geofyzikálnych meraní veľká pri­bližne 15 hektárov. V tomto zmysle je vrábeľská sídlisková aglome­rácia väčšia ako v Mykénach,“povedal.

 

ilustračný obrázok ilustračný obrázok

                                    Foto: E.D.                                 Foto: E.D.

„Usporiadanie obydlí na Fidvári vo viacnásobných pravidel­ných radoch navzájom oddelené úzkymi uličkami je veľmi podobné usporiadaniu stavieb v tomto obdo­bí v oblasti východného Stredomo­ria, ale i eurázijskej oblasti Ruska a severného Kazachstanu. Boli tu určite kultúrne kontakty, tak v mate­riálnej ako i duchovnej oblasti. Lo­kalita Fidvár je významná i tým, že tu bol zistený veľký počet obydlí, t. j. vyše 140. Preto predpokladáme, že v určitom období tu žilo až oko­lo tisíc ľudí, čo je mimoriadne veľká koncentrácia obyvateľstva“.

ilustračný obrázok ilustračný obrázok

                                    Foto: E.D.                                 Foto: E.D.

Podľa profesora v centrálnej časti sídliska, na mieste akropoly, bývala tamojšia spoločenská eli­ta, ku ktorej vtedy patrila i tá časť remeselníkov, ktorá sa zaoberala spracovaním farebných kovov a zhotovovaním výrobkov z nich. Ďalšie spoločenské vrstvy, t. j. stredná, kde patrili zvyšní remeselníci a najnižšia vrstva, kde patrila najpočetnejšia skupina obyvateľov zaoberajúca sa poľnohospodár­stvom a chovom dobytka, bývali prevažne v neopevnenom hospo­dárskom zázemí sídliska. Doterajší výskum preukázal, že sídlisko zo staršej doby bronzovej na Fidvári ľahlo popolom pri rozsiahlom po­žiari. Podľa archeológov príčina požiaru na sídlisku tkvela pravdepodobne v nešťastnej náhode, po ktorej si jej obyvatelia stihli zachrá­niť prevažne iba holé životy.

 

ilustračný obrázok ilustračný obrázok

                                    Foto: E.D.                                 Foto: E.D.

V auguste a septembri 2012 ar­cheologický výskum na Fidvári pokračuje ďalšou etapou.„Výskum sme zamerali na odkrytie obydlí v priestore akropoly a na skúmanie domov v jej predpolí. Výsledky výskumu budú východiskom pre ďalšie pokračovanie spoločných vykopávok Archeologického ústa­vu SAV Nitra a Nemeckého archeologického ústavu Frankfurt am Main, ktorý v plnej miere financuje Nemecká výskumná spoločnosť so sídlom v Bonne. Myslím si, že doterajšie výsledky výskumu sú tak významné, že je veľká šanca na ďalšie pokračovanie výskumu aj v ďalších rokoch,“ uviedol Jozef Bátora. Po tohtoročnej výskumnej sezóne budú výsledky doterajšieho výskumu prezentované aj vrábeľ­skej verejnosti na prednáške plá­novanej na október 2012. Profesor Báto­ra touto cestou vyzýva obyvateľov mesta, aby prípadné archeologické nálezy, ktoré našli v minulosti na Fidvári, priniesli počas prebieha­júceho výskumu na odborné zdo­kumentovanie.

 

ilustračný obrázok ilustračný obrázok

          Foto: E.D.                                 Foto: E.D.

ilustračný obrázok

                                                              Foto: E.D.

Profesor Bátora hovor­il o početných nálezoch keramiky, nádob, ktoré slúžili na pohostenie alebo pri rôznych obradoch. Arche­ológov prekvapilo, že každý nájde­ný lomový kameň na Fidvári bol do­vezený, a to z oblasti Štiavnických vrchov. Udivujúcim objavom bola lebka mladej ženy uložená v nádo­be. Predpokladá sa, že ide o doklad obety pri kultových obradoch.

 

ilustračný obrázok ilustračný obrázok

                                    Foto: E.D.                                 Foto: E.D.

Prečo práve vo Vrábľoch sa nachádzalo sídlisko, ktoré nemá obdoby v strednej Európe?

Arche­ológovia sa nazdávajú, že je to pre využívanie pomerne blízkych ložísk farebných kovov, ako je meď a zla­to. Neďaleko, pri terajších Zlatých Moravciach boli zlatonosné potoky, ale i ložiská cínu. Vráble sa nachá­dzali na hranici troch významných kultúrnych okruhov: únětickej kul­túry, hatvanskej a inkrustovanej kultúry. Územie v okolí Vrabeľ prepletené siedmimi vodnými tokmi spolu s pôdou vysokej bonity za­bezpečovalo tunajším obyvateľom bohatú úrodu.

Nájdené boli tiež spony na spínanie odevu z 2. polovice 2. storočia po Kristovi, ktoré potvrdzujú, že na tomto mieste sa na­chádzali dva dočasné vojenské pochodové tábory z doby rímskej. V nich prebývalo okolo 6000 rím­skych legionárov- pešiakov a 100 - 300 jazdcov.

Lokalita „Fidvár nado­búda na dôležitosti. V najnovších archeologických atlasoch ho dnes už nájdeme zaznačený,“ povedal Jozef Bátora.

 

V roku 2012, pri oslave 747.výročia prvej písomnej zmienky mesta Vráble bol profesor Jozef Bátora ocenený za osobnú angažovanosť pri archeo­logickom výskume v lokalite Vráb­le –Fidvár a za propagáciu mesta.

 

ilustračný obrázok

                                                             Foto: E.D. 

„V našej práci je dôležitá trpez­livosť, pretože bez nej sa dá objav ťažko realizovať. Čo by som chcel dosiahnuť? Keby sa nám podarilo vo Vrábľoch komplexnejšie odkryť viac obydlí a v rámci pohrebis­ka, ktoré chceme skúmať, keby sa nám podarilo prebádať hroby vyšších spoločenských vrstiev. Tam by mohli byť zaujímavé artefakty, ktoré by mohli povedať bliž­šie o živote vtedajšej komunity na sídlisku voVrábľoch. Poteší ma, keď sa podarí prezentácia týchto nálezov, pretože si myslím,že archeologické nálezy by nemali puto­vať do depozitárov, ale mali by sa ukázať ľuďom z regiónu, z ktorého pochádzajú, nech vedia, akú majú históriu.“

(Zdroj: Eva Dóriová, Naše Vráble)


 

dnes je: 24.6.2018

meniny má: Ján

webygroup
ÚvodÚvodná stránka